Múr a jeho okolie

Kráčali v tichosti za sebov po vyšlapanom chodníčku, nikto nepovedal ani slovo a príliš sa neobzerali, Duch kráčal po vlastnom chodníku a vysoký sneh mu vôbec nerobil problém. Tiež kráčal za ostatnými v ich malej skupinke a kráčal za Dyret, najskôr kráčal vpredu skupinky ale to bolo len tak prvých pár minút, potom radšej nechal vedenie na niekoho skúsenejšieho a prešiel na koniec skupiny, aby nezavadzal. " Ten plášť je príliš veľký a zavadzia ti pri chôdzi" Prihovorí sa k Dyret, pomaly vytiahne Pazúr aby ju nevystrašil a rukou ju zastaví, vezme si plášť a kúsok z neho mečom odtrhne, tak by sa jej malo chodiť lepšie a plášť sa jej nebude pliesť pod nohy, nebude sa potkýňať. Hoci aj oni traja majú problémy s chôdzou a on sa tiež občas potkne alebo mu noha ujde do hlbokého snehu. " Ako daleko to este je ?" Zašomre smerom ku divokému mužovi a rukou sa oprie o meč, ktorý zabodáva do snehu aby sa mu lepšie kráčalo.

Na divokom bolo vidieť, že má dosť. Rana, ktorú mu uštedril, ho pravdepodobne pripravila o viac síl než sám čakal. On mu však nevedel nijako pomôcť, ranu by síce vedel obviazať, no na nič iné by sa nezmohol.
Rovnako ako divoký, ani on vôbec netušil, ktorým smerom idú, no rozhodol sa zaklamať. "Ideme správne, ja som prišiel z juhu. Spoločne sme sa vydali na pravo od miesta kadiaľ som prišiel. Teda na východ, nemyslím, že sme sa odchýlili z pôvodného smeru." Nechcel ich klamať, no obával sa, že ak ich nepovzbudí, tak začnú pochybovať. A pochybnosti by ich mohli presvedčiť zmeniť smer. Presne to sa mu stalo, keď sa ich výprava rozpadla. A on vôbec netúžil, to okúsiť znova.

"Obyčajné ďakujem by stačilo, ten plášť je Môj a plietol sa ti pod nohy, mohla si si zlomiť väzy" Oborí sa voči divoške, ktorá po ňom začala kričať, hlavne zdôrazdňuje slovo MôJ, keby bol sebecký plášť jej vôbec nemusí dávať, on by mal svoje teplo a divoška by zamrzla ale má dobré srdce... " Už viem, prečo o vás nikto hovorí pekne vy sa neviete správať, len vrieskate a keď sa vám niečo nepáči tak zabíjate alebo mrzačíte" Keď čakali na Dyret a jej objav v jaskyni, pár krát sa poobzeral po okolí.. nikde nič, ani stopa po živote. V dutine si vezme miesto ktoré je dosť ďaleko od Dyret, od jej divokého kamaráta ale aj od druhej staršej vrany, nemá na ich spoločnosť chuť ani náladu. " Vezmem si prvú hliadku, kľudne si pospite" Jednoducho im oznámi, zatiaľ čo sa aj s Duchom snažia uložiť do pohodlnej polohy na hliadku, ale nie takej aby zaspali.

Hlas divokého ho vytrhol zo zamyslenia, pozeral sa na skalu pred sebou a nad niečím veľmi vážne premýšľal no otočil k nemu a zamračil sa, oslovenie malá vrana ho hnevá, už predsa nie je malý chlapec, je muž Nočnej hliadky. " Ja som to ešte nikdy nerobil" Prizná sa mu radšej do predu, kým nie je neskoro. Chce však pomôcť a preto vstane zo zeme a prejde k divokému, hlavne k jeho ohníku. " Povedz mi čo mám urobiť a urobím to " Napriek tomu, že sú nepriatelia je dosť ochotný.. teraz nie sú nepriatelia keď sú ich životy prepojené a závisia od seba navzájom, jeden ľudský život môže zachrániť ten druhý.. a pri najhoršom keď divoký zomrie, môžu sa z jeho mäsa najesť, aj keď to nie je lákavá predstava. " Mal by si si niečo strčiť do úst aby si nevrieskal.. videl som ako majster Aemon vypaľoval rany niektorým mužom na Čiernom hrade a ak nemali makové mlieko tak plakali ako malé deti, a ty určite nechceš aby ta tá divoška a môj brat v čiernom videli plakať" Odpáše si z pása opasok, na ktorom mal pripnutý Pazúr a podá mu ho nech si ho strčí do úst.

Každý si pohľadal miesto, kde si chcel oddýchnuť. Na prvý pohľad to vyzeralo, akoby tam bol každý sám za seba. Divoký sa usídlili na opačných stranách jaskyne a aj jeho brat v prísahe radšej volil samotu. Teraz mu trochu závidel vlka a jeho hustý kožuch, ktorý ho nepochybne zahreje lepšie než jeho čierny plášť. S povzdychom si zloží ťažkú zbroj mysliac na spánok, ešte predtým však podíde k Jonovi. "Keď ťa bude premáhať únava, zobuď ma. Keď sa prebudím, chcem mať hlavu na pleciach." Povie šepotom s pohľadom upreným na divokého, ktorý si kontroluje ranu, ktorú mu uštedril. Potom sa otočí na päte a poberie sa do svojho kúta. Po chvíli chlad premôže únava a on upadne do hlbokého spánku.

Vstal od divokého a prešiel k svojmu čiernemu bratovi, do ktorého jemne šťuchol aby sa prebral " Vstávaj.. musíme tomu divokému vypáliť ranu a musíme na to byť dvaja " Oznámi mu a potom sa vráti k divokému, rozhodol sa, že ho bude držať za nohy, dostať kopanec do tváre alebo do brucha je lepšie ako byť pohryzený alebo dostať päsťou do tváre. " Poďme na to " Pozrie na Dyret, či je pripravená, keď začne vypaľovať tak bude nohy držať oveľa silnejšie.

Brat v prísahe ním musel chvíľku triasť, kým sa mu ho podarilo ho zobudiť. Nebol z toho veľmi nadšený, no keď mu povedal o čo ide prikývol a vstal. V jaskyni už horel oheň, dievča stálo tesne vedľa, s dýkou ponorenou do plameňov. "Dúfam, že vieš čo robíš," povedal a nečakajúc na odpoveď pokračoval "inak sa mu akurát prihorší. No vyzerá, že je z tuhého cesta."  Mužov, ktorých trebalo pri liečení držať videl na bojisku viac než dosť. Niekoľký mu umreli v náručí, iný to prežili aby mohli padnúť v ďalšej bitke. Tiež vedel, ako zložiť protivníka aj bez toho, aby ho musel stĺcť. Nakázal mu preto, aby si ľahol bruchom na zem. Potom si k nemu kľakol, jeho zdravú ruku oblapil ako tyč, oprel si ju o plece a stisol ľavou rukou. Súčasne kolenami zovrel plece divokého a položil naň dlane. Potom pootočil hlavu k Jonovi a povedal: "Chyť mu druhú ruku, nech ňou nemôže hýbať. Nohy nie sú podstatné, len sa postav tesne vedľa a poriadne sa zapri do zeme, aby sa neotočil, keď sebou začne metať." Ďalšie rady mu už nestihol odovzdať, pretože dievča sa otočilo od ohňa a pristúpilo k nim s rozžeravenou dýkou. Pevnejšie stisol kolená a rukami zatlačil na plece.

Snažil sa robiť všetko čo mu bolo povedané, aby nebolo zle.Nechcel byť ten zlý čo všetko pokazí aj keď po väčšinou je. Zaregistroval, čo hovorila Dyret o snehu, ktorý potrebujú. Postavil sa od omdletého divokého, veď kto iný by mal ísť po sneh ak nie on, veď je jeden z najmladších. " Idem po sneh " Oznámi im, víde von a hneď začne naberať sneh do svojho náručia, kľakne si na jedno koleno na zem a podozrievavo sa poobzerá. Vonku nie je počuť žiadne zvuky okrem pískajúceho vetra, silný vietor k nemu zavieva nánosy nového snehu. Sneh si naberie do náručia a keď sa vráti k posádke ich skupiny tak sneh hodí na zem. " Môžete s tým robiť, čo potrebujete ale myslím, že by sme mali zhasnúť oheň. Mohlo by to niekoho prilákať . " Podozrievavo poznamená, nemá na mysli len divokých ale aj Iných.

Keď sa dievčina začala rozčuľovať, ani sa nepohol, len čo sa k nej otočil s kamennou tvárou a chladne na ňu pozrel. Divoký sa mu páčili čím ďalej, tým menej. Trochu začal ľutovať, že im on sám navrhol spoluprácu. Dievča pôsobilo až príliš nevďačne, dokonca by povedal že sa riadi pudmi rovnako, ako divoké zvieratá. Keď začala odriekať neznáme slová, zamračil sa, až sa mu obočie spojilo do jednej čiary. Nikdy nemal rád kňazov, ani čarodejov z juhu. Vždy si myslel, že ich moc spočíva len v strachu čeľade. Pristúpil k Jonovi, chytil ho za plece a viedol ďalej od dvojice divokých. Dievča bolo očividne príliš zabraté do kdejakých bosoráctiev a divoký sa ešte neprebral. "Prečo chceš vziať to dievča za lordom veliteľom?" opýtal sa. "Nevyzerá, že by mohla mať nejaké cenné informácie. Možno sa snaží pôsobiť ako bosorka, ale ja jej to neverím."

Tá malá divoška, je o hlavu nižšia ako on a rozdrapuje sa akoby v nej bolo sto mužov, začína mu ísť na nervy " Buď rada, že som pre tvojho divokého kamaráta vôbec niečo doniesol! Nabudúce sa na vás vykašlem a bez našej pomoci aj tak zahyniete!" Zamračí sa na ňu a v duchu ju preklína, ešte, že ho Arthur odviedol inak by si skočili do vlasov. " Ja vlastne ani neviem prečo ju chcem zobrať za veliteľom" Prizná sa mu . " Myslel som, že by ju mohol vypočuť a ona vyzerá, že chce spolupracovať..mohla by nám bez násilia povedať akú má Mance armádu a čo plánujú" Mykne plecami, myslel to dobre len nevie či to dobre aj dopadne. Obzrie sa za Dyret a na chvíľu sa započúva do jej slov " Myslíš, že to len hrá a v skutočnosti nie je čarodejnica? Čo ak je to pasca.. a niekde za priesmykom na nás čakajú ich spojenci.. možno sme ich zajatcami a ani o tom nevieme."

"Nemyslím si, že bude niečo vedieť. Veď je to ešte dieťa. A Mance sa nebude so svojimi plánmi zdôverovať len tak hocikomu. Ten divoký však možno bude čosi vedieť, je to bojovník. Musím však postupovať opatrne, vyzerá nevyrovnane a ja netuším čo mu môže prísť na rozum." Na chvíľu sa odmlčí a potom pokračuje. Ak je to pasca, tak potom so sebou vezmeme toľko divokých, koľko len budeme môcť. Zadarmo ma nikto nedostane.

"Dievča by sa rozhovorilo skôr ako ten bojovník, vyzerá, tak že neverí ani sám sebe " Poznamená a chrbtom sa oprie o kamennú stenu za nimi. " Možno ani jeden z nich nevie viac ako my, veď Mance nemohol zjednotiť všetky kmeňe.. a ak budeme si na nich dávať pozor. Hlavne nesmieme dovoliť aby nás podrezali v spánku, to radšej budem strážiť každý deň" Rozhodne povie. " Aký je plán?"Spýta sa ho ako skúsenejšieho brata v prísahe.

Pokrčí plecami. "Zatiaľ nám neostáva nič iné len ísť s nimi a dúfať, že nás skutočne nevedú do pasce. Vôbec netuším kde sme, popravde som sa už aj zmieril s tým, že cestu späť nikdy nenájdem, že zomriem v tomto nekonečnom snehu. Teda, až pokiaľ som vás nestretol, to mi dodalo štipku nádeje." Potom si uvedomí, že stále nevie ako sa ten chlapec volá. "Putujeme už nejakú dobu a vôbec ma nenapadlo sa ťa spýtať na meno. Ja som Arthur." Podáva mu ruku."

"Nájdeme cestu späť, vždy existuje cesta a nádej aj keď ju teraz nevidíme " Uistí ho, nemôžu prepadať panike, depresii a nahovárať si že nikdy nenájdu cestu domov, nájdu a ba čo viac nájdu ju živý a zdravý aspoň to si nahovára aby tiež neprepadol zúfalstvu. " Moje meno je Jon Sneh " Tiež sa mu predstaví a jeho pravou rukou potrasie, potom ju ale stiahne naspat k sebe. " Zacínam byt hladný.. a určite sú hladný aj oni.. " Nenápadne kývne hlavou na Dyret a druhého divocha. " Keď sú hladní môžu byť nebezpečný.. pošlem Ducha na lov možno budeme mať šťastie."[/i]

"Ako som vravel, nejaké jedlo mám, ale nie je ho veľa. Vlka pošli na lov a ja dovtedy niečo pripravím." Začne pripravovať jedlo a medzi rečou sa opýta: "Nedov syn a Benjenov synovec, však? Podarilo sa aspoň niekomu vrátiť z tej výpravy?"