Kráľov Prístav

Páža Posts : 34 Join date : 26.08.2015

Pozorne si vypočul predkladaný návrh. Opovrhoval tým mužom, to áno, ale jeho ponuka bola zaujímavá. Najprv ju chcel len chladne odmietnuť, ale keď mu Malíček potichu oznámil podrobnosti o obsahu toho listu, zmenil názor. Jeho plán dával zmysel a riziko nebolo veľké.
"- V poriadku." súhlasil napokon. "-Za daných okolností túto dohodu prijímam. Ak však zistím, že sa jedná o podvod, alebo sa ma pokúšate oklamať..." svoju hrozbu nechal nedokončenú. "-Lord Baelish, nemám rád, keď sa so mnou niekto zahráva. Zariaďte, aby som bol čím skôr prepustený na sever a ja odošlem pre lady Arryn havrana."
Malíček ako inak súhlasil, čo iné mu ostávalo? Hneď na to sa s drzým úsmevom ospravedlnil a rýchlo sa ponáhľal riešiť tie naliehavé záležitosti, o ktorých bola reč. Škret ani tá fľandra už neboli nikde v dohľade. Zachmúrene sa pobral do svojej komnaty vyčkávajúc, ako sa situácia vyvinie.

Páža Posts : 18 Join date : 08.09.2015

Mestská brána horela ako veľká fakľa a odpadávali znej horiace kusy dreva a železného spojiva, bola len otázka času kedy sa rozpadne úplne. "Pripravte sudy z prachom." Bol len ďalší z mnohých rozkazov, vojaci sa k pekelnej bráne ne približovali bola by hlúposť zomrieť takto keď mohli zomrieť aj potom. V prístave vlial tretí prápor havranov čo bola tretia fáza, tá zahrnovala len čakanie kým brána nezhorí do tla potom len previesť pár manévrov a mesto by teoreticky by malo padnúť. Vietor fúkal raz na jednu stranu potom na druhý bol to zmätok ale na nálade Kregoryho to neubralo práve naopak zdalo sa že aj samotné počasie na tomto podivnom novom svete sa ho bojí. Jedna z jeho obľúbenejších prísloví bola. Do konca aj tvoji blízky teraz trpia. A Kregory vedel prinášať utrpenie. Ked očami prebehol cez masaker ktorý sa udial v prístave neodolal úsmevu a nahodil krivý zlovoľní úsmev a triasol zľahka hlavou hore dole na súhlas popravám ktoré zastihli tích ktorý boli príliš blízko k lodiam. Ved čo je to zo pár ľudí napichnutých na kôl alebo obesených na domoch, niektorí boli ukrižovaní priamo na stenách domovov v ktorých bývali, iných stiahli z kože a obesili za nohy áno dnešní večer bol pekný a keď aj mesto nedobijú tak strach vypálení do sŕdc nepriateľov a ľudí ostane ako jazva ktorej sa nejde zbaviť. Možno ak by sa dali strhnúť hradby tak by to nalomilo morálku až tak že by sa branci vzdali. Nebuď hlupák na to potrebuješ škorpiónov a ty máš len lode plné ballist. I ked..keby sa na šípi priviazali laná a na ich konce závažie tak by to mohlo fungovať, len polovica šípov z ballíst preletí cez hradby..určite páchajú škody ale kto vie..nie nie to je plytvanie lanami a lode ich potrebujú.. aj keby sme zviazali tak by to stačilo len na jeden šíp a mi potrebujeme stovky nie je to nerealné..možno raz keď sa budeme nudiť a nebudú laná nikomu chýbať tak sa to môže vyskúšať. Po myslel si a užíval si pekného večera.

Páža Posts : 53 Join date : 22.08.2015

Boltonov súhlas ho prekvapil, nedúfal príliš, že sa mu podarí presvedčiť ho. Jeho vyhrážky si veľmi nevšímal, k niektorým ľuďom to patrilo rovnako, ako mal on svoj úsmev a Stark jeho česť. Vytratil sa z nádvoria a ponáhľal sa do svojho podniku. Podľa zvukov sa boj ešte nerozniesol za hradby mesta, čo bolo len dobre. Stannis by jeho prítomnosť v rade netoleroval, to bolo viac než isté. Obratne prekľučkoval vystrašeným davom a nakoniec sa mu po troche námahy podarilo dosiahnuť zadný vchod. Prikázal bordelmame, nech upokojí personál a ubezpečil ju, že o nič nejde. Takmer vzápätí si ho vyhľadal jeden z jeho sliedičov.
"Môj pane, mám z dobrého zdroja, že v meste sa nachádza dcéra princa Dorana Martella. Arianna, tak myslím, že sa volá. Len náhodou sme to zistili tak som rozposlal ľudí. Netrvalo to dlho a našli sme aj, v ktorom podniku sa zdržiava. Nevieme presne čo tu chce, je to stále tajná informácia, zdá sa, že o tom nevie dokonca ani Pavúk." vysypal zo seba sliedič. Nad týmto sa musel chvíľu zamyslieť. Všetko nasvedčovalo tomu, že jeho plány s Tyrrelovým dievčaťom stroskotajú. A kto by bol lepšou náhradou, než dedička Slnečného Oštepu? Zdá sa, že Šťastie sa na neho predsa len usmialo.
"Výborne. Priveďte ju za mnou. Viete kde. Potichu a v tajnosti. Dajte si dvojnásobný pozor na to, aby to nezistil Varys ani Škret." rozkázal. Stannis sa rozbíja o brány mesta, Škret sa začína zamotávať do jeho vlastných pokusov o intrigy, Bolton sa ukázal ako rozumný chlap a on práve získal ďalší tromf. Usmial sa. Po dlhom čase úprimne.

Páža Posts : 4 Join date : 01.09.2015 Location : Dorne

Po pár hodinách strávených v hostinci pri niekoľkých pohároch vína a načúvaní cudzích rozhovorov sa opäť pekne potichu vytratila do ulíc, v ktorých už pomaly no isto začala vládnuť panika. Z toho, čo sa dopočula v krčme, sa vraj Stannis Baratheon pokúšal dobiť mesto zo zálivu. Či je to ale naozaj pravda, o tom mala svoje pochybnosti. Dobiť Kráľovské prístavisko len z vody sa jej totiž zdalo veľmi hlúpe a popravde aj dosť nereálne. Naďalej si teda zachovávala svoj vnútorný pokoj a známky strachu by na jej tvári okoloidúci taktiež nemali šancu zazrieť, aj keby na nej nemala závoj.
Keď sa nakoniec ocitla pred malým, no dobre udržiavaným hostincom neďaleko septa, kde posledné dva dni prespávala, prebodol ju pohľadom neznámy muž, opatrne k nej vykročil a prehovoril veľmi tichým hlasom. "Lady Martell, poslal ma za vami Lord Baelish, rád by sa s vami stretol."
Jeho slová jej na moment zarezonovali v hlave. Tak predsa len vedia, že som tu. Preblisklo jej mysľou keď sa potvrdilo, že jej domienky boli správne. O Malíčkovi už samozrejme čo to počula. Nebol z príliš význameného rodu, dokonca ho pri boji o ruku Catelyn Tullyovej porazil Brandon Stark. V boji teda zručný nebol, no v hrách, intrigách a v schopnosti vyťažiť z vecí čo najviac sa mu nikto nemohol rovnať. Pošepkávalo sa dokonca aj to, že môže za uväznenie Lorda Eddarda Starka, čo by ju vôbec neprekvapilo. Pokiaľ by to niekto dokázal, bol by to práve on. "Veď ma." Pokynula na mladého sliediča a spolu s ním sa opäť začala predierať cez dav splašených ľudí.
Neprekvapilo ju dokonca ani to, keď sa zrazu ocitli pred honosným bordelom a mladý sliedič jej naznačil, aby vstúpila dovnútra. Tam sa jej hneď ujala mladá žena odetá vo veľmi ľahkých šatoch a viedla ju cez budovu až niekam do jej zadných častí, kde jej ukázala na mohutné dvere a potichu sa vytratila. Predtým, než vstúpila, si z pliec sňala plášť, ktorý zakrýval jej zlaté hodvábne a hlavne odvážne šaty, no závojček zo šifónu jej tvár zdobil aj naďalej. Potom už ale zbytočne neváhala a vkročila do miestnosti za dverami, kde už na ňu čakal nízky mužík s typickou drozďou briadkou. "Lord Baelish." Pozdravila ho a pozorne sa rozhliadla okolo seba. "Máte to tu...naozaj pekné." Po tvári sa jej rozlial široký úškrn, no aj napriek tomu z Malíčka nespúšťala svoj pohľad. "Chceli ste so mnou hovoriť?"

Páža Posts : 27 Join date : 28.08.2015

Pokrčí zamyslene perami. Škret má pravdu. Túži po moci, ale či má na tú moc vôbec ešte nárok a či si ju dokáže udržať, to skutočne nevie. Nemá žiadnych spojencov, žiadnu armádu. Baelish by jej v tomto nepomohol. Roose... Ten túži zrejme iba po severe a Tyrion by svoju rodinu nikdy nezradil. Musí začať hľadať niekde inde. Veď draci musia mať ešte niekde verných ľudí, ktorý by postavili armádu a pomohli vybojovať trón. Už nie sme najmladšie. Starneme každým dňom a nikto nebude chcieť starú a vysušenú dračicu. Zavrčí v duchu nahnevane. Mali by sme sa na to vykašlať. Veď nám bolo dobre aj takto. Môžeme mať šperky, krásne šaty, môžeme žiť na kráľovskom dvore ako dvorné dámy a možno tam nájdeme nejakého vhodného manžela a... Nie! Ja chcem trón! Patrí mne. Iba mne! Sme predsa krv draka! Div od vnútornej zlosti neudrela päsťou do kamenného múru vysokých hradieb.
"Máte pravdu lord Pobočník." Otvorí po dlhšej odmlke svoje pery. Má pokorný hlas, akoby si práve uvedomila, do akého nebezpečenstva sa vlastne zaplietla vlastnou márnivosťou. Pozerá naňho nevinným, ba dokonca previnilým výrazom.
"Zaplietla som sa do nebezpečnej hry. Nikdy som nemala prijať ponuku od lord Baelisha. Veď kto vie čo som spôsobila tým že som sfalšovala podpis na jednom liste." Zašepká zdesene tak, aby to počul iba škret. Obíde ho, zastaví pred ním a čupne si, aby mali hlavy skoro v rovnakej výške. Obe svoje ruke uloží nežne na jeho malé ramená.
"Varujte prosím kráľa a kráľovnú. Lord Baelish poslal list a zapečatil to znakom koruny. Neviem koho podpis to bol, lebo som to nespoznala ale..." Zahryzne sa do spodnej pery. Pohľadom prejde ponad jeho plecia. Sú už dosť ďaleko, dá sa povedať že ich od nádvoria delí jedna vysoká a hrubá veža. Nikto iný okrem nich dvoch tam nie je. Skrčí svoje obočie, zapozerá sa mu hlboko do očí.
"Pomôžte mi prosím."

Páža Posts : 18 Join date : 08.09.2015

Z bráni odpadávali Veľké kusy dreva a železa a strácali sa v plameňoch. "Nepotrvá dlho a celá sa zrúti." Konštatoval jeden z dôstojníkov a sledovali ako sa zbytočne snažia branci snažia hasiť plamene pohlcujúce bránu, vojaci sa začali zhromažďovať a utvárať rady a pozície. Mimo dostrel lukostrelcov na dohlaď z veží sa formovali jednotky, vpredu stáli tí ktorých nazvali ničitelia pritom ich úloha bola čisto obraná, mali veľké štíti ktoré nazvali vežový štít z ostňami ktoré dokázali nabodnúť toho hlupáka ktorí príde príliš blízko. okrem toho mali jednu z devastačných zbraní palica na ktorej bola pripevnená železná guľa z ostňami. Za nimi stáli vojaci pripravení zabíjať na rozkaz, medzi nimi stáli kušou strelci ktorí sa počas boja vedeli vytratiť a objaviť sa niekde inde odkiaľ dokázali devastovať zadné rady nepriateľa. Všetci prítomní vytiahli rohy a začali trúbiť trúbili tak silno a hlasno ako keby chceli tím zničiť samotné hradby a pridali sa aj posádky na lodiach aj všetci na pätice lodí ktorá blokovala pobrežie.

Páža Posts : 53 Join date : 22.08.2015

So zatajeným dychom spokojne sledoval, ako do komnaty vstúpila dornská princezná. Bola presne taká, ako si ju predstavoval. Olivová pokožka, dlhá hriva čiernych vlasov, neprehliadnuteľné ženské tvary a nízka postava. Ako len tá môže byť v jej veku ešte slobodná? Je azda princ Doran úplne pochabý? Dedička Dorne, krásna ako lesk mincí, mladá a úchvatná. Každý významný lord v Siedmych kráľovstvách by jej kľačal pri nohách. Možno je neplodná, pomyslel si, no to sa mu nezdalo pravdepodobné. Dokonca aj princezná Ellia dala Rhaegarovi deti, akokoľvek krehké bolo jej zdravie. Možno ju ten starý blázon šetrí pre niekoho významnejšieho. To bola vzrušujúca myšlienka a hneď sa mu v hlave začali víriť dostupné možnosti. Lenže kto bol významnejší, než kráľ, alebo lepšie povedané jeden z kráľov? Uvidíme, po čom jej srdce piští.
"Princezná Ariana" oslovil ju škrobene a na chrbát dlane jej vtisol bozk. "Ste ešte krajšia, než kolujú chýry. Váš vznešený otec je múdry, že vás drží pred svetom. Všetci rytieri Siedmych kráľovstiev by sa s radosťou pobili o vašu ruku. Je mi cťou privítať vás v Kráľovom Prístave. Musíte odpustiť kráľovi Joffreymu, že tak zatiaľ neurobil osobne, má teraz množstvo práce so statočnou obranou mesta a inými nepeknými záležitosťami. A aj ja sám žiadam o úctivé odpustenie, že som vás priviedol na takéto miesto, nehodné dámy vášho postavenia. Všimol som si však, že si neželáte byť pozorovaná a nechcel som vám celkom prekaziť toto malé dobrodružstvo. Cítim sa povinný varovať vás, nie je bezpečné zdržiavať sa mimo múrov Červenej bašty. Nepriateľská armáda už doráža na naše brány, je tu isté riziko, že časť mesta bude vyplienená. Ak môžem byť tak trúfalý, prezradíte mi, čo je dôvodom tejto príjemnej návštevy?" usmial sa. Údolie, Bolton, žeby aj Dorne? Mohlo by to ešte byť zaujímavé.

Páža Posts : 43 Join date : 26.08.2015

To čo povedala ho prekvapilo, niekoľko krát zažmurkal a zamyslene si hrýzol peru. Malíček sfalšoval podpis jeho sestry. Nebol si celkom istý prečo, tak trochu dúfal, že sa postará o Cersei. Veď tak sa predsa dohodli. Za takých okolností by mohol byť list adresovaný jeho otcovi, na druhej strane si však nemyslel že je hlupák. Musí mať za lubom aj čosi iné. Možno bude to dievča vedieť viac, vyzerá, že by mohla mať v ruke ešte zopár tromfov. Pokúsil sa ju upokojiť. „Pomôžem Vám, veď som Vám to sľúbil. Nechám Vám pripraviť izbu, tu budete v bezpečí. Ubezpečoval ju vľúdnym hlasom. „No najprv sa skúste ešte trochu zamyslieť, pamätáte si adresáta, spomenul ho vôbec? Alebo ste možno videli časť listu, prípadne Vám lord Baeliš ukázal nejaký iný list ako predlohu? Akákoľvek vec, ktorá Vás napadne by nám mohla pomôcť.“ V mysli však už rozmýšľal nad niečim úplne iným. Nemohol sa zbaviť pocitu, že Malíček ich spolu videl. Vedel, že ju pred ním nemôže ochrániť, ak chce niečo vyťažiť z jej informácií. Môže jej poradiť čo povedať, no to najťažšie ostane na nej. Z týchto úvah ho vytrhol vojak, ktorý mu oznámil, že jeho brat Jaime zahnal útočníkov preč od brány. Spolu s dievčaťom sa pozrel z hradieb smerom k prístavu. Kvôli dymu toho veľa nevidel, napriek tomu však dúfal, že útok úspešne odrazili.

Páža Posts : 4 Join date : 01.09.2015 Location : Dorne

S ľahkým úsmevom mu nastavila ruku, aby ju mohol pobozkať, pričom si veľmi pozorne vypočula celý jeho dlhý monológ. Samozrejme, Malíček poznal tie správne slová, dobre vedel, ako ju potešiť a zaujať. Už len to, že ju oslovil ako princeznú a nie ako lady malo pre ňu svoj význam. V Dorne to totiž tak funguje a fungovalo. Jej rod sa neoslovuje titulom lord ako v ostatných častiach Siedmych kráľovstiev. Martellovci sa už dlhé roky považujú za princov a princezné. To však nebolo všetko. Aj jeho poznámka o jej vzhľade mala svoj význam, vyčarila jej na tvári veľmi spokojný výraz ktorý sa nezmenil ani vtedy, keď začal ospravedlňovať kráľa Joffreyho a poučovať ju o bezpečnosti v týchto krušných časoch, keď na bránu klope armáda lorda Stannisa. Alebo kráľa Stannisa? Tento titul si už nárokovalo toľko rôznych ľudí, že by sa za kráľovnú mohla prehlásiť aj ona sama.
"Ste veľmi všímavý, lord Baelish." Vydýchla, pričom jej ale hlavou prebehla trochu iná myšlienka. Očividne má v meste nastrčených viac ľudí, než som si myslela. "Obaja teda vieme, že som dorazila ako pomerne nečakaná a neoznámená návšteva. Pochybujem, že by kráľova regentka našla pre mňa miesto vo svojom paláci." Rukou sa natiahla k svojmu ľavému uchu z ktorého sňala zlatú retiazku a šifónový závojček jej tak z tváre padol. "A navyše, možno je tomu veľmi ťažké uveriť, no viem sa o seba postarať viac než dobre. Lord Stannis a jeho ľudia by si však aj tak nedovolili na mňa siahnuť, o tom som viac než presvedčená. Môj otec ešte nevyjadril podporu ani jednej zo zúčastnených strán a Stannis by sa určite nechcel pripraviť o prípadnú podporu Dornského vojska." Pomalými a rozvážnymi krokmi pristúpila k veľkému oknu, oprela sa o kamennú parapetu a zľahka vykukla von, niekde do diaľky smerom k zálivu, akoby sa snažila zahliadnuť lode. Bolo to však ďaleko a nevidela nič, a tak sa znovu otočila na svojho spoločníka pretože si uvedomila, že mu ešte neodpovedala na otázku. "Cestovanie je dôvodom mojej návštevy. Je to moja veľká vášeň a nerada si ju kazím tým, že spôsobujem rozruch či už svojim menom alebo výzorom hoci je pravda, že by som klamala keby som povedala, že spomínané veci občas nevyužijem vo svoj prospech. Čudovali by ste sa koľko významných ľudí chce povečerať s dcérou princa Dorana, alebo jej ponúknuť ubytovanie na svojom hrade." Na tvári sa jej znovu zjavil veľmi spokojný a samoľúby úsmev, ktorý bol pre ňu veľmi charakteristickou črtou. Samozrejme, to o cestovaní nebola celkom pravda a ona vedela, že Malíček tuší, že je za tým určite niečo viac. Na čo však nahlas rozoberať to, že prišla pre svoje vlastné dobro nazbierať do Prístaviska nejaké informácie? Bola to jej vec, ktorou sa rozhodne nemusela verejne prezentovať. Malá lož predsa nikdy nezaškodí, hoci to tak celkom ani nie je lož, len neúplná pravda.

Páža Posts : 27 Join date : 28.08.2015

Ten malý ohavný človiečik dáva príliš veľa otázok, na ktoré nechce alebo nevie odpovedať. Ale kto iný by mal skutočný záujem nakoniec pomôcť osobe, ktorá vďaka vlastným rozmarom a nude zamiešala do hry veľkých ľudí? Skutočne to robíme preto lebo sa nudíme? Položila si v duchu otázku. Samozrejme odpoveď nenechala na seba dlho čakať. Nie. Ale tento malý krpec by nám mohol pomôcť najlepšie zo všetkých. Je predsa kráľov pobočník. Aj keď neviem prečo by zrádzal vlastnú krv. Každopádne ako dočasný spojenec by sa nám hodil. Zamyslela sa. Myslím že by sme s tým mali prestať ešte kým máme hlavu na svojom mieste. Nie že by ste mi tak vy dve chýbali, ale ja svoju hlavu mám celkom rada. Snažila presvedčiť samu seba. Ja nechcem umrieť...Zahlásil nežný, vystrašený hlások kdesi v pozadí jej hlavy. Potlačila ju. Musela. Teraz nebol čas na hlúposti, detinskú nevinnosť. Alebo možno že aj áno? Zavrtela nakoniec hlavou. Nebola to odpoveď na škretove otázky. Ale to on nemohol vedieť, lebo istým spôsobom aj bola.
- Nevidela lord Pobočník. Nevidela som obsah listu. Ten bol predo mnou skrytý. Ale pamätám si pečať a podpis. Keby ste mi ukázal podpis, alebo dal pergamen, ja vám ho viem napodobniť. Nie tak dokonalo ako vtedy, veď bol krkolomný, ale možno by vám to pomohlo - pousmeje sa naňho o niečo pokojnejšie. V očiach má akýsi lesk. Oheň. To horí len mesto. Zdvihne sa na nohy, aby pred ním nekľačala. Má i tak dosť špinavé svoje šaty. Nechá vystúpiť z tieňa svoju nevinnosť. Vyzerá nešťastne, vystrašene. Skutočne tak veľmi potrebuje jeho ochranu? Samozrejme že nie. Ale myšlienka na izbu v Červenej bašte...Takú príležitosť si nemôže nechať predsa ujsť. Bude to veľmi príjemná zmena oproti domčeku v prístave. Ostatne, bude konečne na dvore. Je to prvý krok k vytýčenému cieľu.

Páža Posts : 8 Join date : 22.08.2015

Zatiaľ čo si zbabelci plnia svoje deravé kapsy v Červenej bašte a hrajú tú svoju hru, mesto sa topí v chaose. Nepriateľ nie je ľahký súper, nie je jeden zo Stannisových vazalov a nemieni sa tak rýchlo vzdať.. Dokonca predpokladal, že čelia útoku zo Železných ostrovov, nech je pravda akákoľvek prekvapuje ho, že o tom nevedel Baelish alebo Pavúk ale v tomto smradľavom meste si už nikto neplní svoje úlohy.
..Má dobrý výhľad na Blší zadok v plameňoch a obloha dostala svoj typický červenastý odtieň, je to horšie ako sa domnieval.
Kde je očakávaná armáda starého Tyrella, keď je jeho dcéra vystavená takému nebezpečiu? To je dobrá otázka, bohužiaľ si bude musieť počkať na jej odpoveď. Kráľovská garda sa postarala o významných velikánov mesta a drží ich pod zámkom v Červenej bašte, je zvedavý ako dlho udržia tých snobov na jednom mieste.
Zrazu ucítil cudziu ruku na svojom ramene, neznámemu venoval pohľad a svoju čepeľ mu položil na krk.. Barristan Chrabrý inštinktívne cúvol, na starého muža to bol veľmi zdatný bojovník, ktorý si aj v jeho veku ťažko nájde súpera. Na prvý pohľad bolo jasné, že Selmy sa stihol prebojovať cez najmenej tucet pešiakov, jeho krvavá čepeľ nie je toho jediným dôkazom.
"Kráľokat potrebujeme ťa, ostatných členov kráľovskej gardy a lannisterskej armády, tí bastardi sa dostali z prístavu do Blšieho zadku, Červená bašta sa zaobíde s menej početnou obranou, na čas.. je potrebné tých hajzľov poslať tam odkiaľ prišli lebo sa dostanú aj tam! Poslal som zvedov, aby sa zhromaždili v Blšom zadku ale prv to tam musíme vyčistiť!
Konečne tento okamih nadišiel. Pomyslel si. Myslel som si, že ma tu necháte, zatiaľ čo ostatní sa zabávajú v Blšom zadku, kde to špinavými kšeftami len zapácha. Človek by povedal, že cez vojnu majú kurvy plné ruky práce ale táto situácia ich aspoň naučí, že nie vždy je to pravda. Svoje nevhodné poznámky si nikdy nemohol odpustiť, práve kvôli nim si z časti vybudoval tak "dobrú" povesť. Selmy typicky neodpovedal len si držal ten jeho slušácky výraz.
Tak načo čakáme Ser? Poďme vyhnať tých zkurvysynov z nášho mesta. Ihneď ho ovládla divokosť, túžba po boji.. už mu začínal chýbať a dobrého boja nikdy nie je dosť. Nepriateľskí vojaci sa do iných častí nedostali, držali si svoje územie a snažili sa ho udržať.. uvidíme do kedy.
Blší zadok bol centrum smradu, špiny a rôznej hávede v meste, možno robia aj dobre, že sa ho snažia vypáliť. Pripomenul si.
Z pravej strany ho prekvapil bojovník, podľa štýlu postoja a doudieranej zbroje to bol veterán. Vrhol sa svojou obojručou sekerou ako hladný po koristi ale kráľovrah jeho útok vyvrátil a svojím mečom mu uštedril ranu po stehennom svale, čo ho znehybnilo. Ihneď využil situáciu a meč sa ocitol v nepriateľovom krku. Tým zďaleka pieseň mečov nekončí. Jeho čepeľ akoby bola hladná po krvi, vzala život viacerým nešťastlivcom pokiaľ sa so Selmym neprebojovali na prístav, kde boli nepriatelia v značnej prevahe.
Otázkou je, poslúchnuť volanie krvi alebo počkať na posily ?..

Páža Posts : 43 Join date : 26.08.2015

Pečať a podpis ho vôbec nezaujímali, veď mu už predsa povedala, že patrili jeho sestre. No i tak sa rozhodol, že bude lepšie keď mu ten podpis ukáže. Veď napokon istota je istota, hlavne vo chvíli keď v tom má prsty niekto ako Malíček. „Ráčte ma nasledovať, milostivá pani.“ Nasadí prívetivý úsmev a vedie ju k pevnosti. „Musíme však predpokladať, že lord Baeliš si Vás všimol v mojej spoločnosti. Budete mu musieť klamať, ak sa Vás bude pýtať na tému nášho rozhovoru. Je to jediná šanca ako sa z toho dostať.“ Došli až k schodom vedúcim na nádvorie. Bolton stál osamote a po Malíčkovi nebolo ani chýru ani slychu. Začne zostupovať dole, pričom pokračuje. „Lord Baeliš však nie je hlupák, budete mu musieť dať niečo, čo ho uspokojí a aj potom Vám možno neuverí. Povedzte mi, odkiaľ viete, že lord Bolton sa chystá na Zimohrad? Takáto informácia by ho mohla zaujímať rovnako ako aj mňa.“

Páža Posts : 53 Join date : 22.08.2015

Pozorne si vypočul všetko, čo mu dornská krásavica vravela. Neveril jej ani slovo. Určite to nebola náhoda, že sa objavila v meste za takýchto okolností, keď tam bolo množstvo ďalších urodzených a vysokopostavených pánov. Žeby sa aj ona videla ako nevesta Robba Starka? Z úvah ho vyrušili zvuky bojov, ktoré doľahli až k nim.
"Možno by sme sa mali predsa len presunúť do bezpečia Červenej bašty, zatiaľ čo statoční rytieri odrazia útok lorda Stannisa. Nasledujte ma prosím. Princ Doran by bol určite sklamaní, ak by prišiel o dediča vďaka nejakému nešťastnému zásahu katapultu." vysvetlil jej. Vedel, že je omnoho urodzenejšieho pôvodu ako on a nehodí sa, aby jej ponúkol rameno a tak sa len postavil k dverám a povedal: "Až po vás."
Spoločne sa náhlili k červeným múrom aby sa ukryli v bezpečí ich tieňa. Stráže ho samozrejme spoznali a hneď ich vpustili cez bránu. S trochou nevôle sa započúval do zvuku padajúcej kovovej mreže, ktorý symbolizoval možnosť nezdaru. Stannis by pokazil úplne všetko. Nedal avšak na sebe znať ani náznak znepokojenia a ukázal princeznej, kde sa zhromaždili urodzené dámy.
"Dúfam, že sa ešte porozprávame." usmial sa všetečne a ponáhľal sa riešiť ostatné záležitosti. Nastal čas zaistiť si páku proti Stannisovi. Rozhodol sa, že nebude nič ponechávať náhode. Ten chlap je možno prísny a zásadový, ale nie je úplný hlupák. A to sa dá využiť proti nemu.

Páža Posts : 18 Join date : 08.09.2015

"Pane ničitelia zaujali pozície pred našimi loďami, a zatratení čakajú na pokyn." Ničitelia, v pravom slova zmysle ne ničili nič boli používaný ako obraná jednotka pre ich veľké hranaté štíti z ostňami a nespríjemním arzenálom zbraní prevažne palcáti z ostňami. Zatratení boli považovaní za klenot pre rozsievanie chaosu a smrti, ich štíti v tvare trojuholníka boli zo železa a mali zaostrené hrany ako britva, tie štíti neboli na to aby sa nimi jeden kryl ale na to aby ním zabíjal. čJeden silnejší jedinec nemal problém z hrubou silo zaraziť štít do polovice človeka a zabiť ho..od seknúť končatinu to dokázal hoci ktorý z nich. Rozpoznať ich od zvyšku armády dokázal aj nevzdelaní sedliak. Používali helmy ktoré mali rohy smerom hore a tváre si zakrývali šatkami. Ich zbrane boli ale rovnaké používali ostré meče. Podla jednej legendy z dračích ostrovov zatratení boli nemŕtvy ktorý sa nedajú zabiť. Ale to je samozrejme len výplod fantázie nevzdelaných ľudí ktorí nevydelí nikde ležať ich mŕtvoly lebo podla ich zvyklostí si ich zatratení zoberú zo sebou aby ich uložili na veční odpočinok. Nič nemení na fakte že vycvičiť jednu skupinu päťdesiatich zatratených trvalo rok ale tento rok spôsobil takú výbornú disciplínu a bojové znalosti." V poriadku stiahnite zvyšok k lodiam ak nepriate vstúpi na Ardens pigris tak zapáľte olej a upáľte ich za živa." Týmto Kregory pokynul aby štrikoval nohami a vojak za salutoval a odišiel. "Ten kto chce viest vojnu musí vy-hecovať nepriaťela aby mu ten zase v vbehol do pasce a zničil samého seba." Povedal ktosi za jeho chrbtom a Kregory ho poznal hneď podla energetického hlasu a tak sa Kregory otočil aby stál z očí voči z jeho poddôstojníkom. Mladý chlapec sa naňho pozeral potom predniesol. "To si ma vždy učil. A nikdy si mi to nezabudol pripomenúť ani počas obliehania v Ardus." Poznamenal mladík na to sa Kregory dal do hlasného smiechu. "A ty si to stále pamätáš!" Pripomenul Kregory a ďalej sa smial spolu z mladíkom.

"Kušou strelci páľte na zadné voje!" Prišiel výkrik z ďaleka, v tom chaose sa nedalo určiť kto vyhráva ale zrazu zaznel jeden hlboký hlas ktorý dokázal zamraziť v tele. "Receptum ad naves captionem paratus est regredi Ravens!" Zrazu každý z havranov vydal hlasné HUA a začali pomaly ustupovať k lodiam a z okien niektorých domov už číhali lukostrelci zo zápalní-my šípmi pripravení zapáliť ulicu aj z brancami.

Páža Posts : 18 Join date : 08.09.2015

Ked sa vojaci preskupili k lodiam začal Kregory uvažovať nad ďalším plánom. "Tá pevnosť bude našou cestou do mesta hádam že sa buď vzdajú alebo rovno kapitulujú." Jeden z dôstojníkov sa ho opýtal že aký je plán. "Ako sa tam chceš dostať cez nepriaťelské vojsko? Je to celkom vysoko a nám chýbajú krídla." Kregory sa naňho len pozrel zvedavým a skúmavým pohľadom. "Ako sme zabrali Taros na ostrovoch? predsa sme tam vyšplhali. Vydaj rozkaz nech loď Vindictae zaujme pozíciu na.." A hľadal zdvihnutím prstom miesto vhodne na paľbu, nakoniec ukázal na druhú stranu. "Tam, nech tam zaujme palebnú pozíciu a nech z každej lode zhromaždia náhradné laná a zviažu ich do kopy a tie nech naviažu na streli..tie vypáľte na hradby tak tiež chcem aby desať tisíc mužov nech po nich vylezú a zaberú pevnosť zvyšok ostane tu pri lodiach krytá ballistami z lodí." Dôstojník vydal rozkaz Vindictae zaujal pozíciu a začali nameriavať ballisti na hradby pokus bol len jeden desať striel čo znamenalo že ak by to vyšlo tak by sa tam dostali po desiatich veľmi rýchlo. Netrvalo to ani dve hodiny keď vypálili a ako sa zdalo všetko fungovalo ako malo pod lanami vytvorili aký si umelí ostrovček spojení z malými člnmi a doskami. A tak začali šplhať smerom hore keď vyšplhali prvý desiati tak spolu z kušou strelcami zabili niekoľko stráží aby nevyvolali poplach skorej ako tam bude aspoň tisícka a tak začali zaplňovať priestor otázka bola kam sa vydaju.

"Pohnite si! Prehoď to lano tam a uviaž ho! Dobre teraz to zdvihni a daj tam spojivo potom to lano obmotaj okolo toho." Vojaci ktorý sa vylodili a blokovali pobrežie dostali rozkaz postaviť aspoň pät trebušetov aby zamestnali stráž už boli skoro hotový keď doniesli niekoľko kameňov o veľkosti ľudského torza. "Toto ste kde zohnali?" Opýtal sa udivení vojak. "Tam za kopcom ich je plná piča budeme vám ich nosiť." Vojak len mykol ramenami naznak že je mu to ľahostajné. "Už je to hotové?" Opýtal sa jeden z mužov. "Teraz to zistíme, obalte ten šuter do trávy alebo slamy je jedno do čoho." Ked kamene obalili do trávi lebo slamy nebolo po ruke natreli ich ešte olejom a zapálili. "Teraz nám držte palce páni." Jeden buchol kladivom a uvoľnil závažie tak isto urobili aj u zvyšných trebušetov. "Už letí!" Vykríkol plný pichy a nadšenia, ohnivé gule dopadli niekam za hradby. "Výborne budeme pokračovať, z katapultov a z ballíst sme mimo dostrel, nech bohovia požehnajú géniusa ktorý vymyslel katapult ktorý strieľa tak ďaleko." A pokračovali v paľbe, traja obsluhovali trebušet dvaja balili štyria balili kamene pre každý trebušet boli štyria baliči a traja na obsluhu a zvyšok prinášali kamene.