Viera na Železných ostrovoch

Potopený boh je uctievaný len na Železných ostrovoch. Začiatky viery siahajú ďaleko pred príchod Andalov. Vyznanie bolo tak pevné, že odolalo zmene kultúry v Západozemí po príchode Andalov. Viera v Potopeného boha sa neriadi žiadnymi písanými zákonmi, avšak je známe, že Potopený boh schvaluje ba dokonca aj nariaďuje ničiť a dobývať nové kráľovstvá. Na železných ostrovoch sa uchoval rituál pri ktorom sú novorodenci ponorený do mora alebo oblievaní slanou vodou. Potom prenesie kňaz slova „Požehnaj ho soľou, požehnaj ho kameňom, požehnaj ho oceľou.“ Týmito slovami sú novorodenci oficiálne prijatí medzi obyvateľou Železných ostrovov.




Kňazi žijú skromný putovný život, živia sa len slanou vodou a obliekajú do jednoduchej strakatej šedo-modrej róby. Mužom, ktorí sa rozhodnú slúžiť Potopenému bohovi sa hovorí „utopení muži“ pretože ich prijatie do bratstva predchádza rituál utopenia. Nakoniec sú vytiahnutí na breh a za hromadného modlenia vzkriesenia. Počas týchto rituálov dochádza veľmi často k skutočným úmrtiam. Kňazom sa môže stať aj človek, ktorý bol utopený prirodzenou cestou napríklad pri stroskotaní lode. Všeobecne sa verí, že po smrti prichádza človek do rozhlahlých sieni Potopeného boha, kde sa až do konca všetkych dňov raduje a hoduje.



Búrkový boh je protikladom Potopeného boha. Takisto ako Potopený boh je aj Búrkový boh uctievaný len ľuďmi na Železných ostrovoch. Búrkový boh vládne z nebeských sieni pretože je to vládca oblohy, vetru a búriek. Železní tvrdia, že prišli z mora zo sieni Potopeného boha takisto ako ryby, ale búrka zoslaná Búrkovým bohom prináša len starosti a žiaľ. Obidvaja bohovia sú vo večnom konflikte a následkom ich stretnutia sú búrky a prílivy.